Prisnil sa mi sen.
Vskutku prízračný.
Desivý.
A nemý.
Nohy ma niesli po bahennej láve
územím krivých zrkadlení.
Kde si ?
Kde nájdem Ťa ?
Ty podlej lúzy kráľ ...
Vráť, čo nedala som !
Čo si mi vzal ...
Tak nedriem na kameni !
Už rúcho sním !
... „víno a pravda" ?
Hm ... vždy to tak nie je ...
LOŽ
s vínom i bez neho
túži hrať prím.
Hranou sa neistím.
To nie je môj štýl.
Tak vráť už konečne !
Daj šancu !
Nevyhoď !
Ja nepatrím do Tvojich spár !
Nech srdce nebúši a telo nechladí už pot ...
Ja ... keď sa prebudím ...
chcem opäť zrieť - čo vzácne mi je
... TVÁR ...